Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice 2024, 20. ročník projektu

Školská knižnica – priestor pre zábavné a aktívne učenie

*Ako sme rozvíjali emocionálnu inteligenciu

Každoročne sa v období mesiaca október zapája naša školská knižnica do celoslovenského projektu, ktorý sa realizuje k Medzinárodnému dňu školských knižníc. V tomto roku sme pre mladých čitateľov pripravili niekoľko aktivít, ktoré spájala tohtoročná téma Školská knižnica – priestor pre zábavné a aktívne učenie. Celodenný projekt sme začali rannou rozhlasovou reláciou, v ktorej nám žiaci 7. a 9. triedy pripomenuli význam školských knižníc v živote detí a mladých ľudí. Aktivity pripravené pre vybrané ročníky spájala spoločná myšlienka – rozvoj emocionálnej inteligencie uvedomele a hravo.

*Každý je krásny a výnimočný svojím spôsobom

Ako prví navštívili priestory školskej knižnice žiaci prvého ročníka, ktorí síce ešte nevedia čítať, avšak knihy ich veľmi zaujímajú. V rámci nášho stretnutia pracovali s knižným príbehom Strakáč a Tioni. Knihovníčka najskôr žiakom interaktívnym spôsobom prečítala príbeh o chlapcovi, ktorý trpel ochorením vitiligo. Čítanie bolo doplnené originálnou obrázkovou prezentáciou, aby malí poslucháči lepšie vnímali a prežívali samotný príbeh. Žiaci veľmi citlivo vnímali pocity hlavného hrdinu a už počas príbehu sa svojimi detskými komentármi a postrehmi zapájali do čítania.

Následne otvorila knihovníčka diskusiu o tom, ako sa Strakáč cítil počas celého príbehu. Žiaci formou lepenia kartičiek s pocitmi na magnetickú tabuľu vysvetľovali vlastný názor na emócie hlavnej postavy (emocionálna výchova, rozvíjanie EQ).

Aby žiaci hlbšie pochopili výnimočnosť človeka s jeho špecifikami – Strakáč a vitiligo – dostali za úlohu nakresliť seba s vitiligom.          

V závere nášho stretnutia sa otvorila opäť diskusia s otázkami: Čím si ty výnimočný? Ako sa cítiš, keď sa na teba niekto pozerá inak len preto, že vyzeráš odlišne? Čo môžeš urobiť, aby sa každý cítil prijatý a rešpektovaný, bez ohľadu na to, ako vyzerá?

Žiaci veľmi aktívne a bezprostredne reagovali na otázky, takmer každý z nich mal potrebu vyjadriť svoj názor. V závere knihovníčka pozitívne zhodnotila činnosť a vnímanie žiakov a zdôraznila, že i knižné príbehy nás môžu naučiť správne vnímať, cítiť a spolunažívať.

*Čo dáš, dvakrát sa ti vráti

V úvode stretnutia so žiakmi druhého ročníka sme sa ich spýtali, čo by chceli vo svojom živote znásobiť? Žiaci uvádzali rôzne hmotné statky, no niektorí z nich reagovali veľmi citlivo a želali si napr. viac času s otcom, aby mali viac kamarátov a pod. Po krátkom rozhovore so žiakmi sme im rozdali texty tradičnej čínskej rozprávky Čarovný hrniec. Čítanie textu sme však ozvláštnili zvukmi, ktoré sa ozývali školskou knižnicou vďaka aplikácii Readmio (hrubo vytlačené slová boli po prečítaní žiakmi sprevádzané adekvátnymi zvukmi), čo znásobovalo estetický zážitok u žiakov. Žiaci veľmi starostlivo a koncentrovane čítali/vnímali text rozprávky.

Po prečítaní príbehu spoločne vypracovali pripravený kvíz.

V ďalšej časti aktivity boli rozdelení do niekoľkých skupín a spoločne pracovali na riešení pracovných listov rôznej náročnosti, ktorých zadania boli úzko prepojené s prečítaným textom: skladanie puzzle, riešenie obrázkového sudoku, hľadanie správnej cesty, kresba 

toho, čo by som znásobil, tréning jemnej motoriky, tangram, hodnotové poučenie. V závere sme so žiakmi zhodnotili hlavnú myšlienku textu a vyjadrili sa aj k spolupráci žiakov počas celého stretnutia. Ako odmenu dostali žiaci maľovanku vytvorenú k príbehu.

*Pokora + vytrvalosť = splnený sen

Žiaci tretieho ročníka prechádzali v rámci Medzinárodného dňa školských knižníc nielen kognitívnymi úlohami a činnosťami, ale i pohybovými. Na začiatku sme so žiakmi urobili krátky brainstorming. Žiaci najskôr uvádzali vlastnosti, ktoré im zišli na um v súvislosti so zajacom, potom vlastnosti, ktoré spájali s korytnačkou. Po krátkej evokácii si spoločne prečítali upravenú Ezopovu bájku O zajacovi a korytnačke. Využili sme opäť aplikáciu Readmio, aby sme čitateľský zážitok žiakov umocnili zvukovými efektmi. Žiakom sme vysvetlili, že pokiaľ budú dôsledne a s použitím správnej dikcie čítať predložený text, budú z políc knižnice počuť vychádzať sprievodné zvukové efekty – a to sa im aj podarilo. Takéto čítanie sa žiakom veľmi páčilo, doslova hlásením bojovali o to, aby mohli čítať. Po prečítaní nasledoval krátky kvíz a postupne sme žiakov priviedli k diskusii o ponaučení bájky. Žiakom sme kládli viaceré otázky zamerané na rozvoj emocionálnej stránky osobnosti – Prečo korytnačka v skutočnosti vyhrala závod? Čo urobil zajac nesprávne? Kedy vám osobne pomohla trpezlivosť/vytrvalosť uspieť v niečom? Žiaci boli v diskusii veľmi nápadití a najmä produktívni.

Aby sme emocionálne učenie umocnili, prešli sme so žiakmi do vedľajšej miestnosti – telocvične. Tam sme žiakov požiadali, aby sa usporiadali do kruhu. Ukázali sme im, ako budú napodobňovať pohyb zajaca a ako pohyb korytnačky, keď začujú konkrétnu melódiu.

Veľmi energickú časť nášho stretnutia sme upokojili opäť v priestoroch školskej knižnice, kam sme sa po 5 minútach vrátili a žiakom zadali poslednú úlohu – nakresliť prečítaný príbeh v podobe komiksu. Vznikli naozaj umelecké diela hodné obdivu.

*Nehovor mi, ako sa mám cítiť, ale dovoľ mi zažiť svoje vlastné pocity, aby som mohol chápať aj tie tvoje.  

So žiakmi šiesteho ročníka sme na pochopenie pocitov iných využili dramatizáciu bájky O zajacovi a korytnačke. Žiaci si spoločne s knihovníčkou zaspomínali na tradičný bájkový príbeh formou riadeného rozhovoru. Následne dostali za úlohu, pripraviť si krátke divadelné predstavenie pomocou dramatizovaného textu bájky. Žiaci sa chopili činnosti veľmi rýchlo a na začiatok si rozdelili úlohy. Niektorí, predovšetkým dievčatá, sa rozhodli pre rolu maskérok, pripravili masky (vyfarbili, upevnili na hlavy hercom), ďalší žiaci si rozdelili jednotlivé roly (zajac, korytnačka, sova) a ostatní pripravili vo vedľajšej miestnosti (telocvičňa) scénu. Všetky tímy pracovali súbežne – kým postavy nacvičovali jednotlivé repliky a pohyby, maskérky doladili masky a kulisári pripravili scénu.

Po niekoľkých skúškach boli žiaci pripravení na svoju premiéru, ktorá dopadla na výbornú. Predstavili sa tak žiakom tretieho ročníka – tým, ktorí počas predchádzajúcej hodiny spracovali príbeh do komiksovej podoby. Moment emocionálneho učenia pochopili žiaci veľmi rýchlo v momente, keď sa snažili jeden druhému poradiť, ako lepšie zahrá svoju rolu. Museli si navzájom slovne pomáhať vyjadriť, ako sa v postave zajaca, sovy, korytnačky majú cítiť, aby boli pre diváka dôveryhodní.

(Z. Horniaková)

Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice 2022

PREKLIATIE KNÍH (MIESTO ČINU: KNIŽNICA)

Stalo sa tradíciou, že sa naša školská knižnica každoročne zapája do celoslovenského projektu „Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice“, ktorý sa realizuje v rámci osláv Medzinárodného dňa školských knižníc s tohtoročným podtitulom „Ako máme radi našu školskú knižnicu“.

Dňa 24. októbra 2022 sme v tejto súvislosti zorganizovali podujatie s názvom Prekliatie kníh (miesto činu: knižnica). V 18. ročníku projektu sme sa nechali inšpirovať princípmi obľúbenej „únikovej hry“ (tzv. Escape room). Cieľom našej „únikovky“ však nebolo dostať sa z priestorov školskej knižnice, ale zachrániť knižnicu a jej knižničný fond pred novodobým, umelo vytvoreným druhom škodcu Vermis Librorum (červ knižný). Vermis Librorum postupne požieral knihy školskej knižnice.

Forma „únikovej hry“ sa nám javila byť ideálna pre žiakov, pretože pre nich predstavovala nielen fyzické dobrodružstvo, ale overila u žiakov aj ich schopnosť orientovať sa v knižnici,  nájsť stopy (indície), preverila ich dôvtip pri riešení série hádaniek. Úlohou žiakov bolo pomocou správnych indícií odhaliť názov hľadaných kníh a na základe práce s textami týchto kníh nájsť odpovede na jednotlivé otázky, vďaka ktorým sa dopracovali k číselnému kódu a ten im pomohol odomknúť uzamknutý kufrík. V ňom sa ukrývala vzácna kniha napadnutá knižným červom.

Vďaka podujatiu žiaci objavili a prečítali si niekoľko kníh v krátkom čase. Posilnili svoje čitateľské zručnosti, oboznámili sa s rôznymi štýlmi písania a rôznorodým obsahom. Pri práci s knihami si rozvíjali  kognitívne a sociálne kompetencie (rozdeľovanie úloh, vzájomná spolupráca a kooperácia, schopnosť načúvať iných, diskusia o správnosti riešenia a i.).

Zachránenými knihami boli:  Malý princ (Antoine de Saint Exupéry), Chlapec, krtko, líška, kôň (Charlie Mackesy), Harry Potter 1 (Joanne K. Rowlingová).

Zrealizované podujatie nám umožnilo zapojiť sa do súťaže o knihy v hodnote 2 000 €.

● ● ●

Žiaci pred vstupom do knižnice dostali prvú (kľúčovú indíciu) – „ Svetlo je cesta“. Vďaka intuícii a ich pozornosti odhalili v priestoroch knižnice policu, v ktorej sa skrýval obal (falošná kniha). V nej žiaci našli obálku s listom, na ktorom bol nasledovný text:

„Johann Buchenberg je šialený profesor, ktorý venoval napísaniu svojej jedinečnej knihy osem rokov života. Je však veľmi nahnevaný, pretože literárni kritici odsúdili jeho knihu na čitateľský neúspech.

Johann nezniesol kritické slová vydavateľa, a preto sa rozhodol, že postupne vyhubí všetky knihy a odsúdi ich k trvalému zániku.

Vo svojom tajnom laboratóriu vytvoril nebezpečného záškodníka, ktorý by mal byť príčinou postupnej záhuby všetkých kníh. Umelo vytvoril nový druh škodcu, tzv. VERMIS LIBRORUM (knižný červ), ktorý postupne, avšak veľmi nenápadne, požiera knihy. Ako prvé sa stávajú jeho obeťou tie najvzácnejšie.

VERMIS LIBRORUM sa skrýva v policiach s knihami v našej školskej knižnici a je len na vás, žiakoch, či sa vám podarí vzájomnou spoluprácou zachrániť aspoň  niektoré z nich.

Vkročte spoločne do únikovej hry s názvom PREKLIATIE  KNÍH  (miesto činu: Knižnica)! Použite indície, rozmýšľajte spoločne a hľadajte!

Ochráňte knihy pred nenásytnými červami, dokážte, že vám na knižnici a jej klenotoch záleží a najmä...

sa dobre zabavte!“

 

Žiaci po prečítaní listu dostali inštrukciu, aby v priestoroch knižnice hľadali 5 indícií. Zväčša išlo o obrázkové rébusy, ktoré v sebe ukrývali názvy piatich hľadaných kníh pre jednotlivé skupiny (triedy).

Po rozlúsknutí rébusov a odhalení titulov museli žiaci knihy vyhľadať v knižnici. Po ich nájdení v každej z nich odhalili otázku a odkaz na text, v ktorom po prečítaní a porozumení našli odpoveď. Tú zapísali na pripravený štítok.

Po zodpovedaní všetkých otázok museli žiaci usporiadať knihy do správneho poradia podľa neviditeľného označenia na ich chrbte. Použili pri tom UV pero, ktoré sa nachádzalo medzi spočiatku nepotrebnými vecami na stole. Keď žiaci zoradili knihy, pristúpili k vyplneniu lístka s názvom ŠIFRA. Po vyplnení získali žiaci číselný kód, ktorý im pomohol otvoriť uzamknutý a reťazou obmotaný kufrík so zachránenou knihou.

 

Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice 2021

 

Radostná podpora záŽitkového učenia Školskou knižnicou

25. október 2021 sme v našej škole slávili Medzinárodný deň školských knižníc zapojením sa do súťažného celoslovenského projektu Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice s podtitulom Radostná podpora zážitkového učenia školskou knižnicou.

Naším cieľom bolo zábavnými formami práce s knihou podporiť u žiakov dobrý a trvalý vzťah ku knihe, školskej knižnici a k čítaniu. V tomto školskom roku sme sa zamerali na žiakov I. stupňa – ročníky I., II., III., IV.

Pre všetkých zúčastnených žiakov bolo pripravené množstvo zážitkových aktivít. Prváci hľadali svoje rozprávkové páry, skladali tematické puzzle a oboznámili sa s novým slovom „bájky“. Pomocou aplikácie Readmio im knihovníčka prečítala bájku O myšom sneme. Skvelé zvukové efekty umocnili čitateľský zážitok žiakov, ktorí hravo vyriešili všetky zadané úlohy spojené s prečítaným príbehom. Azda najväčšiu radosť im prinieslo dočítanie obľúbenej knihy od A. Leeho Pozor! Neotváraj túto knihu.

Žiaci druhého ročníka sa aktívne oboznámili s dvomi knihami – Tajomstvá našej Zeme (C. Brown, W. Robins) a Pozor! Neotváraj túto knihu (A. Lee).  Vďaka prvej z nich mali žiaci možnosť presvedčiť sa o tom, ako zábavné môže byť získavať nové poznatky vďaka obyčajnej baterke a zaujímavo spracovanej a ilustrovanej knihe. Knihovníčka kládla žiakom otázky z textu knihy a žiaci pomocou práce so svetlom nachádzali odpovede priamo v knihe a v jej ilustráciách.

Keď sa žiakom podarilo nájsť podľa indícií druhú knihu, s nadšením spolu s knihovníčkou obracali list za listom a odhaľovali tak celkom jednoduchý ale zábavný text. Záver knihy však zostal neodhalený. Žiaci sa snažili uhádnuť záver – čo sa stane s hlavným hrdinom Wizzom. Odhalenie záveru bolo odmenou za vyrobenie krásnych záložiek s motívom hlavnej postavy.

Žiaci tretieho a štvrtého ročníka prežívali pri vstupe do knižnice malé pirátske a čarodejnícke dobrodružstvo. Do rúk dostali obálky s tajnými mapami kreslenými neviditeľným atramentom. Mapy museli najskôr nahriať nad sviečkou, aby sa zviditeľnil atrament a odhalila sa im tak cesta k pokladu. Vďaka skvelej orientácii našli hľadané knihy – Veľký lexikón – Kúzla a mágia (J. Fullman) a Piráti (Th. Röhner).

V nich čakali na žiakov úlohy spojené s čítaním s porozumením. Piráti museli odpovedať na otázky týkajúce sa pirátskeho života. Následne, aby sa stali skutočnými pirátmi, museli si samostatne vyrobiť pirátske čiapky, ktoré im sadli ako uliate.

Čarodejníci zas mali za úlohu vďaka správnemu čítaniu s porozumením naučiť sa dve kúzla a predviesť ich pirátom. Ani čarodejníci sa nedali zahanbiť a so cťou zvládli všetky úlohy.

Ďakujeme všetkým zúčastneným žiakom za ich aktívnu činnosť a vzájomnú priateľskú spoluprácu v školskej knižnici pri riešení úloh a pani učiteľkám za podporu účasti žiakov. Veríme, že i takýmto spôsobom prilákame našich detských čitateľov a knihy budú vnímať ako zdroj zábavy i vzdelania.

(Z. Horniaková)

 

Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice 2019

Do 15. ročníka celoslovenského projektu „Najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice“ s témou „Inšpirujúci žiaci, tvorivá myseľ: 145. výročie narodenia Jozefa Gregora Tajovského“ sme sa rozhodli našu školskú knižnicu zapojiť podujatím nazvaným Literárne popoludnie s J. G. Tajovským.

Cieľom Literárneho popoludnia s J. G. Tajovským bolo zábavnou formou nielen sprístupniť texty poviedok so starootcovskou tematikou žiakom II. stupňa základnej školy (VI. ročník), ale pracovať s nimi aj v podobe dramatizácie.

 

Literárne popoludnie s J. G. Tajovským prebiehalo podľa vopred stanoveného programu:

1. Privítanie hostí (knihovníčka a p. učiteľka PaedDr. Ľubica Fruňová)

2. Zaujímavosti zo života spisovateľa (učiteľka predmetu SJL)

3. Scénické čítanie poviedky Do konca (p. F. Obžera a žiak K. Kobes)

4. Tieňové divadlo Prvé hodinky (žiaci VI. ročníka)

5. Diskusia a názory divákov (knihovníčka a p. učiteľka Mgr. Jana Sluková)

6. Ukončenie

 

Keďže pre knižničné podujatie sme si vybrali starootcovské poviedky spisovateľa, rozhodli sme sa na naše podujatie pozvať primárne členov miestneho Klubu dôchodcov a prepojiť tak našu účasť v projekte s prejavením úcty starším v mesiaci október. Po privítaní hostí p. učiteľka slovenského jazyka predstavila prítomným žiakom i hosťom podujatia niektoré životopisné údaje autora so zameraním sa na zaujímavosti získané z rozprávania Tajovského vnúčat.

 

Prácu s textom poviedky Do konca a jeho dramatizáciu v spolupráci s občanom obce Bystričany a bývalým ochotníckym divadelníkom p. Františkom Obžerom prezentovali žiaci v podobe scénického čítania. Naskytla sa im tak možnosť prezentovať vlastné vnímanie textu a myšlienok diela a vzápätí ho konfrontovať. Samotnému čítaniu predchádzala úprava textu pre potreby dramatizácie a nácvik scénického čítania so zameraním sa na prácu s hlasom, pri ktorej si žiak Kristián Kobes plynule sám uvedomoval vplyv prozodických vlastností reči na význam textu. Pri nácviku pred predstavením veľmi pozitívne hodnotíme spoluprácu s ochotníckym divadelníkom, ktorý vniesol do dramatizácie pohľad starého človeka a priblížil tak svet a vnímanie života očami starých ľudí v priamej konfrontácii s vnímaním života a ľudských hodnôt mladého človeka.

 

Práca s poviedkou Prvé hodinky a jej spracovanie pre potreby tieňového divadla bola náročnejšia a vyžadovala si prípravu na viacerých úrovniach. Tieňohra je prastará forma rozprávania príbehov a je obľúbená vďaka svojej jednoduchosti, pretože všetko, čo sme potrebovali pre jej realizáciu, bol svetelný zdroj, objekty (žiakov a rekvizity), ktoré vrhali tieň na biele plátno postavené pred publikom. My sme však so žiakmi šiesteho ročníka museli absolvovať náročnejšiu cestu, ktorá predchádzala samotnej prezentácii. Najskôr sme si prečítali text poviedky Prvé hodinky a snažili sa so žiakmi porozumieť rozdielnosti vtedajších a súčasných hodnôt, aby dokázali pocity postáv a atmosféru doby preniesť na plátno tieňového divadla. Následne sme upravili pôvodný text pre potreby dramatického stvárnenia a rozdelili si úlohy.

Samotnej fáze nácviku však predchádzalo nahrávanie audio záznamu. Jedna skupina žiakov  takto nahrala audio poviedku. Neskôr ju žiaci s pomocou vyučujúcej SJL spracovali a doplnili

o hudobný sprievod (podmaz), ktorý pomohol dotvoriť atmosféru doby pre potreby tieňového

divadla.

Po uvedených čitateľsko-dramatických prípravách nasledoval samotný nácvik tieňohry, pri ktorom sa žiaci učili pracovať s vlastným tieňom tak, aby mal žiadanú výpovednú hodnotu aj  pre publikum. Žiaci mali z jednotlivých nácvikov radosť, hoci zo začiatku na nich všetko  pôsobilo veľmi chaoticky. Avšak pri generálnom nácviku pred samotným predstavením začali ich prácu vnímať z úplne iného uhla pohľadu. Jednotlivé scény pôsobili kompaktnejšie a čo  bolo pre našu prácu so žiakmi podstatné, začali pracovať a vystupovať ako jeden tím. Text,  audio zoznam, tiene a rekvizity zladili do jednoliateho celku. Netreba asi zvlášť zdôrazňovať,  že vďaka celému opísanému procesu si osvojili poviedku Prvé hodinky a ešte hlbšie prenikli do autorského štýlu J. G. Tajovského.

 

V predposlednej časti programu sme divákov i žiakov poprosili, aby zhodnotili nami pripravené literárne popoludnie a sprostredkovali nám svoje zážitky, kritiku a návrhy.

Postrehy našich žiakov:

L. Š.: „Na nácviku sa mi veľmi páčilo, že sme vyskúšali novú vec a bolo zaujímavé, že sme dokázali nacvičiť text. Síce sme to nacvičovali celkom dlho, ale keď niečo chceme dokázať, tak tomu musíme venovať čas. Pri nacvičovaní tieňového divadla som sa cítil divne. Lebo som vedel, že to budem hrať pred ľuďmi a že niečo pokazím. Pred začiatkom tieňového divadla som sa veľmi bál. Ale všetko sa podarilo a oceňujem hercov, že to tak pekne zahrali.“

E. Š.: „Príprava a nácvik boli časté a zložité, ale veľmi ma bavili. Aj keď mi slovenský jazyk a literatúra trochu chýbali. Môj pocit z vystúpenia je výborný. Som veľmi rada, ako nám pani učiteľka vymyslela čo a ako to tieňové divadlo budeme hrať. Som veľmi rada, že som mohla hrať aj ja. Toto dielo mi ukázalo ešte viac, aký ťažký bol život v minulosti.“

A. B.: „Nácviky boli dobré, pani učiteľka si na nás našla kedykoľvek čas. Prvý nácvik bol taký, že sa nevieme kam umiestniť, kedy zhasnúť svetla atď. Zo začiatku sme vyrušovali, ale aj tak to dobre dopadlo. Pocity boli také, že potom som nemala stres, bola som rada, že som sa nepomýlila, bola som šťastná – všetko dobre dopadlo.“

A. G.: „Príprava bola dobrá, snažili sme sa nájsť každú chybu. Mal som trému a strašne som  sa potil. Dielo bolo o ťažkom živote. Druhý príbeh bol o chlapcovi, ktorý chcel hodinky. Dominik a Samo, Aďa zahrali svoje roly skvele!“

E. M.: „Príprava bola super, bola aj sranda. Snažili sme sa a potešili sme sa, keď sa to páčilo  seniorom. Mala som veľmi dobrý pocit, ale keď sa to začalo, mala som veľkú trému – ako vždy. Ale bolo super, keď sa tom podieľala celá naša trieda. Bolo to o chudobe, úprimnosti a o živote ľudí pred našou internetovou dobou. Kristiánove vystúpenie bolo tiež dobré, ako tam vystupoval pán O., ale na Kristiánovi bolo vidno, že má väčšiu trému ako my všetci dokopy. Ale veľmi ma to bavilo. (srdce)“